Siblings

Túžba preniknúť do tajomstiev medziľudskej komunikácie patrí k najstarším témam, ku ktorým sa ľudská myseľ upína. Potreba pochopiť mechanizmus komunikácie je stále potrebnejšia. Dnes už nejde iba o vedecký výklad fenoménu komunikácia, ale vo veľkej miere ide o sprostredkovanie poznatkov o komunikácii širokej verejnosti.

Úzko súvisí so životom každého človeka, významne ho obohacuje a poskytuje mu množstvo informácií. Jej prostredníctvom získavame poznatky, názory, dozvedáme sa o postojoch, hodnotách , spôsobe života a životnom štýle. Reguluje naše konanie a správanie. Ovplyvňuje naše ašpirácie, náš výkon a nasmeruje celkový pohľad na život náš i spoločnosti.

Človek má v tomto smere rozsiahle možnosti,  ktorými v komunikácií disponuje, a ktoré môže využiť i zneužiť. Tieto súvisia s kvalitou jeho subjektívneho života (charakterom, svedomím, schopnosťami a svojbytnosťou), ale na druhej strane aj s civilizačnými zmenami a prevratnými udalosťami v histórií ľudstva.

Detstvo, hlavne mladší školský vek je obdobím, v ktorom sa vytvárajú základy celej osobnosti jedinca. V tejto dobe sa v hlavných rysoch tvorí individuálna osobnosť dieťaťa. V ďalšom vývoji sa vyhraňuje či dotvára, ale zásadne sa nemení. Práve v procese výchovy nadobúdajú deti základy budúcej mravne zrelej osobnosti. Prirodzeným a nenahraditeľným prostredím je rodina. Atmosféra rodiny, zvolený životný štýl, hierarchia hodnôt však môžu byť príčinou, že dieťa ostáva samo, obklopené všetkými materiálnymi výdobytkami, ale bez každodenného prejavu lásky a porozumenia .

Deti sa hrajú na celom svete. Ich hry sú veľmi rozmanité. Existujú hry, ktoré vzniknú v určitých situáciách a už sa nikdy neopakujú. Potom sú to hry, k nim sa dieťa rado vracia, opakuje ich a hrá sa ich aj s kamarátmi. Deti sa s obľubou hrajú i hry tradičné, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu. Niektoré hry majú výlučne individuálne rysy, určované vekom a prostredím, iné sa v rozmanitých obmenách hrajú deti v rôznych krajinách.

Hry detí nájdeme vo všetkých spoločnostiach, v rôznych krajinách sveta, a to už od primitívnej spoločnosti. Mišurcová (Nordenskiöld, 1959 citovaný podľa  Mišurcová,  1997) ako príklad uvádza charakteristiku hier u juhoamerických Indiánov, tak ako to podávajú etnografické pramene: „Dieťa sa pri hre učí žiť.“ Keď matka s dcérkou na rukách ide pre vodu, dievčatko nesie malinký džbán rovnaký ako matka. Tak ako matka napĺňa svoj veľký džbán vodou, tak plní svoj malý džbán i dcéra. Ako rastie dievča, tak rastie i džbán. Čoskoro doprevádza svoju matku peši a nesie rovnaký vlastný džbán na hlave. Malý chlapec sa hrá so sieťou , chytá lístie a hlinené črepiny. Často sú zo starých otcov učitelia. Keď je chlapec väčší, dostane od starého otca väčšiu sieť a doprevádza ho na rybačke. Zo začiatku veľa rýb nechytí. Vnuk aj sieť rastú a chlapec, ktorý lovil lístie a hlinené črepiny chytá lososa. Týmto spôsobom sa deti učia všetkému, čo potrebujú vedieť. Indiánske deti sa hrou pripravujú na vážne životné situácie, ktoré ich neskôr čakajú.

        Skutočnosť, že hra je nutným úvodom do života, je viditeľná tiež na výchove detí v súčasnej Afrike. Hlavne vtedy, keď deti neprechádzajú školou a ich hlavným učiteľom je život sociálnej skupiny, v ktorej žijú. Preto hra  slúži ako prostriedok k učeniu a k vzdelaniu. Nejde tu len o nácvik určitých schopností a získanie vedomostí, ale tiež o rozvoj schopností, ktoré sú dôležité pre ďalší život a prácu. To  poznávame z prehľadu hier, ktoré sú získané z rozsiahleho výskumu u afrického kmeňa Bantu (Mišurcová, 1989).Mimoriadny význam má hra pre intelektuálny vývin, dieťa si v nej prehlbuje a upevňuje poznatky, ktoré získalo na základe vnímania, pozorovania, fantázie a myslenia. Hra výdatne podnecuje aj vývin reči, citový vývin, rozvoj vôle a charakteru. Spoločná hra je dôležitá pre výchovu správneho, priateľského správania sa v kolektíve, pre výchovu k ohľaduplnosti, zdvorilosti, vzájomnej pomoci, občasnému podradeniu a prispôsobeniu sa druhým deťom. Prostredníctvom hry sa dieťa začleňuje do ľudskej spoločnosti.Mimoriadny význam má hra pre intelektuálny vývin, dieťa si v nej prehlbuje a upevňuje poznatky, ktoré získalo na základe vnímania, pozorovania, fantázie a myslenia. Hra výdatne podnecuje aj vývin reči, citový vývin, rozvoj vôle a charakteru. Spoločná hra je dôležitá pre výchovu správneho, priateľského správania sa v kolektíve, pre výchovu k ohľaduplnosti, zdvorilosti, vzájomnej pomoci, občasnému podradeniu a prispôsobeniu sa druhým deťom. Prostredníctvom hry sa dieťa začleňuje do ľudskej spoločnosti.

ZÁKLADNÉ  OBLASTI  DRAMATICKEJ  VÝCHOVY , V KTORÝCH  ROZVÍJAME DETSKÚ OSOBNOSŤ:

Podľa Vladimíry Spilkovej( 1970) sú to tri základné oblasti :

1. osobnostná výchova - jej cieľom je rozvoj sebareflexie, autodiagnostiky, autoregulácie, porozumenie sebe samému,

2. sociálna výchova - jej cieľom je sociálne cítenie, sociálna inteligencia, schopnosť rozumieť a zrozumiteľne komunikovať, rozvoj empatie, tolerancie,

3. verbálna komunikácia - kladie si za cieľ kultúrne sa vyjadrovať, umenie viesť dialóg,

4.neverbálna komunikácia – kladie si za cieľ kultúru pohybu, rozvoj pohybových daností.

Jasne to vysvetľuje E.Machková (1970), ktorá termíny používané na označenie skúmaného javu rozdeľuje do troch skupín podľa určujúcich substantív:

1. divadlo - sem patria dva základné momenty ( divák, budova), možno sem zaradiť aj školské divadlo, záujmové umelecké činnosti, integrované umelecké činnosti

2. dramatika - súbor dramatických textov, sem patrí: detské divadlo - divadlo pre deti, tvorivá dramatika - detská činnosť

3. hra - dobrovoľná činnosť, ktorá si dovoľuje prispôsobiť skutočnosť

  ( Machková,1970 )

Pracujeme s deťmi s úplných rodín, s deťmi, ktoré majú postihnutého súrodenca, i s deťmi, ktoré sú polosiroty, či úplné siroty a stará sa o nich náhradný rodič. Do skupín začleňujeme i zdravotne postihnuté deti. Všetci sme ale na jednej lode. Pre nás sú všetky deti rovnaké. A sme šťastní, keď sú hravé, veselé, tvorivé a vidíme ako postupne zreje ich osobnosť.

                                                         Mgr. Zuzana Varhaníková